Vobec si ma nepresvedcil. Ja si prave myslim, ze stym vsetkym co som pisal zalezi aj prudenie okolia ( tj, ci vzduch mierne prudi, alebo fuka ako sialeny) a to posobi na kazdy material inak. Cize podla toho ako sa sprava okolite prostrdie, tak kazdy material vyda ine moznostvo tepla a to prave kvoli povrchovemu napetiu a tepelnej kapacite. SI zober ak zoberies tieto dva kovy, je jasne ze med v sebe kondukuje omnoho viac tepla ako hlinik, co je bez poriadneho prudu vzduch podla mna nevyhodnejsie pre med, a zacnes tieto kovy ofukovat. Tak sa zacnu ochladzovat rychlejsie , ale hlinik nestiha odovzdavat tolko tepla ako med, pretoze a)nekonodukuje v sebe tolko tepla, cize je zavysla len natom kolko sa jej prenesie zo zdoju tepla b) vahu tam ma zamozrejme uz aj tepelna vodivost ktora pri medi ma tu dobru vlastnost, ze doakze rychlejsie a vo vecsom mnozstve doniest doniest teplo od zdroj tepla k ochladzovanemu miestu.
Cize mi stoho vyplyva, ze pri malom prudeni vzduchu sa proste v medi kondukuje vecsie mnozstvo tepla (a tym je material teplejsi) ktore, pri tom danom prudeni vzduchu (kvoli svojej schopnosti odovzdavat teplo zduchu,a kvoli pobrchovemu napetiu), nedokaze odvzdat dost tepla aby sa med ochladila na taku uroven ako hlinik. Proste predanie tepla je zalozene na kontakte dvoch medii, a ak zoberieme ze med ma zle poverchove napetie, tak nema taky dobry kontakt stym vzduchom ako material (hlinik), ktory ma lespie povrchove panetie a tak lepsie nadvezuje kontakt so zduchom a tym padom mu aj lepsie odovzda teplo. Ale ak to druhe medium uvedieme do ineho stavu ( pohybu ), cize zvysime rychlost prudenia vzduchu, tak kontakt s medou uz bude dostatocny nato, aby stacil vzduchu predat viac tepla co ma na povrchu med, sktorym ma vlastne ten vzduch kontakt. Kdezto hlinik ma sice dobre povrchove napetie a tym zvysenym prudenim zduchu este lepsie predava vzduchu teplo, ale proste nestaci doniest a zobrat naraz (vodivost a kapacita) tolko tepla kolko by mohlo odovzdat. Uz to snad inak neviem povedat kua.
Odpověď s citací