Citace Původně odeslal janko_hrasko
Takze mi chces povedat, ze ak zoberiem dva uplne rovnake chladice (alebo telesa), pricom jeden bude z AL a druhy bude z Cu, a zacneme ich na urcitom mieste zahrievat rovnakou teplotou, tak ze po preruseni privodu tepla, skor vychladne Cu chladic (teleso) ako Al chladic (teleso) ??
Samozrejeme ze v uplne rovnakom prostredi.

TO sami fakt nezda, pretoze si myslim ze prave aj na povrchovom napeti materialu a tepelnej kapacite (nie vodivosti)zalezi. Predsa len ako zmenis nejakemu telesu povrchove napetie a chladis to napriklad vodou, tak tam rozdiel bude, a nie ze nie. A pritom ten material bude mat taku istu tepelnu vodivost. Podalsie existuje tepelna kapacita, a tu ma mad omnoho vecsiu ako hlinik a prave aj od toho zalezi ako rychlo dokaze material predat teplo okoliu, pretoze ten material dokaze v sebe udrzat omnoho viac tepla ako ten druhy a tak potrebuje aj odovzdat ovela viac tepla ako ten druhy. Dalej to tu nebudem rozoberat, niesom ziaden profik, ale myslim si ze by to tak mohlo byt. Ak placam sracky tak sorry
Pletieš si pojmy a dojmy. To, o čom hovorím vyššie a na čom záleží je prevádzka chladiča v ustálenom stave. Teda zapneš PC, po XX minútach sa ustália teploty a meriaš. Vtedy sa počíta iba prívod/odvod tepla. Je viac-menej jedno, aké množstvo tepla je chladič schopný pojať (akú má tepelnú kapacitu) - vždy sa po čase táto hodnota prekročí a chladič bude musieť prijaté teplo vydať von cez rebrá.

Tepelná kapacita nemá absolútne nič spoločné s tým, koľko tepla je chladič schopný predať okoliu. Vyššia tepelná kapacita znamená, že chladiču dlhšie trvá, pokiaľ sa zohreje na prevádzkovú teplotu (a rovnako mu dlhšie trvá kým po vypnutí PC vychladne...). Nič viac.

To, čo je pre chladenie podstatné je tepelná vodivosť - teda schopnosť odviesť teplo z miesta zdroja tam, kde sa môže predať okoliu. A tu meď vedie (no, striebro je lepšie - urob si Zalman7000Ag - stačí cca trištvrte kila strieborného plechu...).